Keď počujeme slovo zápal, väčšina z nás si predstaví červené hrdlo, opuchnutý prst či zvýšenú teplotu. No zápal nie je vždy nepriateľ. Je to prirodzená obranná reakcia organizmu. Telo sa takto snaží chrániť pred infekciou, poranením alebo škodlivými látkami a zároveň opravovať poškodené tkanivá.
Problém však nastáva, keď sa tento proces neukľudní a zápal sa stane chronickým.
Chronický zápal je ako tlejúci oheň. Nevidíme ho, ale pomaly poškodzuje tkanivá, cievy aj imunitu. Podľa viacerých štúdií je spojený so vznikom civilizačných ochorení, ako sú srdcovo-cievne ochorenia, cukrovka či predčasné starnutie buniek (1, 2).
🌿 Ako fungujú prírodné protizápalové látky
Príroda má v rukáve niekoľko silných spojencov, ktorí dokážu zápal upokojiť – nie potlačiť. To je dôležitý rozdiel.
Cieľom nie je „vypnúť“ reakciu tela, ale navrátiť rovnováhu medzi obranou a regeneráciou.
Dve zaujímavé látky, ktoré sa v posledných rokoch dostávajú do centra pozornosti vedcov aj lekárov, sú:
- hliva ustricová – bohatá na beta-glukány, ktoré aktivujú imunitné bunky a pomáhajú telu efektívnejšie bojovať s infekciami bez preťaženia imunitného systému (3, 4).
- kyprina úzkolistá (Epilobium angustifolium) – bylina s výraznými protizápalovými a antioxidačnými účinkami, ktorá chráni bunky pred oxidačným stresom a podporuje regeneráciu tkanív (5, 6).
Tieto dve rastliny spolu tvoria harmonické duo – jedna posilňuje imunitu, druhá pomáha udržiavať rovnováhu medzi imunitnou odpoveďou a regeneráciou, a tiež upokojiť zápalové procesy.
💧 Oxidačný stres a starnutie buniek
V modernom svete sme denne vystavení stresu, znečistenému ovzdušiu, nedostatku spánku a rýchlemu životnému tempu. Všetky tieto faktory zvyšujú tvorbu voľných radikálov – nestabilných molekúl, ktoré poškodzujú bunky.
Organizmus sa ich snaží neutralizovať pomocou antioxidantov – látok, ktoré pôsobia ako ochranný štít. Vitamíny A, C, E, selén či zinok (nachádzajúce sa aj v hlive ustricovej) patria medzi najúčinnejších ochrancov pred oxidačným stresom (7).
Zaujímavosťou je, že kyprina úzkolistá rastie v drsných podmienkach vysokohorského prostredia. Práve tento stres z prostredia spôsobuje, že rastlina produkuje viac ochranných antioxidantov – podobne ako keď sa telo po náročnom tréningu stáva silnejším (8).
🌿 Adaptogény – keď rastliny pomáhajú zvládať stres
Hliva aj kyprina patria medzi tzv. adaptogény – rastliny, ktoré zvyšujú odolnosť organizmu voči psychickému aj fyzickému stresu. Adaptogény nepôsobia ako stimulanty, ale učia telo reagovať múdrejšie. Pomáhajú regulovať hormóny stresu, podporujú sústredenie, pokoj a regeneráciu (9).
V dnešnej dobe, keď je stres takmer všadeprítomný, môžu byť adaptogény tichým, ale mocným spojencom.
💧 Keď sa príroda spojí so starostlivým spracovaním
Moderné výskumy ukazujú, že tekuté extrakty umožňujú telu rýchlejšie vstrebávanie bioaktívnych látok než sušené prášky (10). Práve na tomto princípe je založená aj neoglucan® tinktúra AKUT – kombinácia hlivy ustricovej a kypriny úzkolistej, ktorej extrakt zreje niekoľko mesiacov, aby sa posilnil ich synergický účinok.
Nie je to však o „rýchlej oprave“, ale o dlhodobom návrate rovnováhy – o tom, aby telo opäť našlo svoj prirodzený rytmus medzi aktivitou a oddychom.
Záver
Zápal nemusí byť nepriateľ. Je to signál, že telo sa snaží brániť a obnoviť spomínanú rovnováhu. Ak mu porozumieme a podporíme ho správnymi prírodnými látkami, môže sa uzdraviť samo.
Hliva ustricová a kyprina úzkolistá sú krásnymi príkladmi toho, ako múdro dokáže príroda reagovať na výzvy, ktorým dnes čelí aj človek. Ich účinok nám pripomína, že sila modernej fytoterapie nespočíva v potláčaní, ale v obnove rovnováhy medzi telom a prírodou.
Zdroje
- Furman, D., et al. (2019). Chronic inflammation in the etiology of disease across the life span. Nature Medicine, 25(12), 1822–1832.
- Calder, P. C., et al. (2017). Inflammation and immunity in health and disease. Clinical Science, 131(23), 2707–2721.
- Vetvicka, V., & Vetvickova, J. (2011). β-Glucans and immunity. Journal of Clinical & Cellular Immunology, S3:001.
- Volman, J. J., et al. (2008). Dietary modulation of immune function by β-glucans. Physiology & Behavior, 94(2), 276–284.
- Hevesi, B. T., et al. (2009). Anti-inflammatory and antioxidant effects of Epilobium angustifolium.Phytotherapy Research, 23(9), 1241–1246.
- Vitalone, A., et al. (2001). Antioxidant activity of Epilobium angustifolium extracts. Fitoterapia, 72(4), 408–413.
- Carr, A. C., & Maggini, S. (2017). Vitamin C and immune function. Nutrients, 9(11), 1211.
- Reznickova, G., et al. (2020). Polyphenols and stress response in alpine medicinal plants. Journal of Plant Physiology, 253, 153256.
- Panossian, A., & Wikman, G. (2010). Effects of adaptogens on the central nervous system and the molecular mechanisms associated with their stress—protective activity. Pharmaceuticals, 3(1), 188–224.
- Jayachandran, M., et al. (2018). A critical review on the impacts of β-glucans on gut microbiota and human health. Journal of Nutritional Biochemistry, 61, 101–110.